Tento príspevok obsahuje základné informácie o nálezoch mincí z Hlohovca a najbližšieho okolia. V uvedených nálezoch sa vyskytlo spolu približne 10 000 mincí razených za rôznych panovníkov v čase od 2. st. pr. n. l. do 19. st. V našom regióne sa dosiaľ objavilo viacero veľmi neobvyklých až unikátnych mincí, ktoré sa nevyskytujú v žiadnej inej oblasti na Slovensku. Z historického a archeologického hľadiska sú významným historickým prameňom platidlá keltské a rímske, ako aj mince z obdobia pred vznikom uhorského štátu.
Dôležité sú však aj mince z mladších období, zo stredoveku a novoveku alebo vyrobené len prednedávnom. Poukazujú na spoločenské pomery, ktoré vznikli v danej oblasti v 13. až 19. storočí. V nejednom prípade približujú osudy ľudí (pôvodných majiteľov mincí), ktorí sa počas vojnových konfliktov (nájazdov Přemysla Otakara II., husitov, Turkov, protihabsburských povstalcov, Napoleona I.) museli postarať o ukrytie svojho najcennejšieho majetku. Nájdené mince však napomohli aj pri sledovaní vývoja osídlenia regiónu. Mnohokrát sú jedinými prameňmi, ktoré dokladajú vznik a rozvoj jednotlivých osád a dedín, aj samotného Hlohovca.
Prítomnosť mincí poukazuje na existenciu ľudí bohatších od ostatných členov spoločnosti. Boli to buď výrobcovia poľnohospodárskych alebo remeselníckych produktov, obchodníci, miestni šľachtici, úradníci miestnej správy, cirkevní predstavitelia. V hlohovskom regióne sa zistili mince domáce aj zahraničné. Na začiatku 18. storočia tu dokonca pôsobila menšia dielňa na výrobu núdzových mincí v pevnosti Leopoldov.
Najstaršia minca, ktorá sa doteraz našla v hlohovskom regióne, je keltská napodobenina striebornej tetradrachmy paiónskeho kráľa Audoleonta (315-286 pr. n. l.) z 2. st. pr. n. l. – údajne bola nájdená v Hlohovci niekedy pred r. 1910.
Z doby rímskej (1. – 4. st. n. l.) pochádza niekoľko nálezov mincí – najstarší je bronzový as cisára Domitiana (81-96) vyrazený v r. 72 za cisára Vespasiana, ktorý sa údajne našiel v Hlohovci, miestnej časti Šulekovo. Najmladšie razby predstavujú mince cisára Arcadia (395-408) z Bučian a Maduníc.
Strieborné mince z 10. st. sa našli na dvoch staromaďarských pohrebiskách – v Hlohovci sa v r. 1868 našiel dirham samánovského emira Nasr ibn Ahmada II. (913/14 - 943/44) razený v Samarkande v r. 918/19. V dobe nájdenia tejto mince to bol prvý nález mince tohto emira vo vtedajšom Uhorsku. Minca sa dostala do zbierok Maďarského národného múzea v Budapešti, dnes je však nezvestná. Predpokladá sa, že sa stratila počas II. svetovej vojny. V Červeníku sa v r. 1955 našli denáre Huga z Provence a Lothara II. z Verony a Milána, razené v období r. 931-950.
Dirham samánovského emira Nasr ibn Ahmada II.,nájdený v Hlohovci
Z obdobia panovania uhorských Arpádovcov (1001-1301) sú známe dva významné poklady strieborných mincí – súbor obsahujúci 2435 uhorských brakteátov a napodobeninu viedenského fenigu z Rišňoviec, uložený v 70-tych rokoch 13. st.; súbor 570 viedenských fenigov z Trakovíc, uložený koncom 13. st. Významný je predovšetkým nález z Rišňoviec - je to jeden z mála dokladov k dejinám obce v tomto období. Je tiež odrazom nepokojných čias v 70-tych rokoch 13. st., kedy sa i na území západného Slovenska odohrávali boje medzi uhorským kráľom Štefanom V. (1270-1272) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (1253-1278). V náleze sú zastúpené 3 základné skupiny brakteátov, čo sú strieborné mince s jednostrannou razbou.
Rišňovce – uhorské brakteáty
(zbierka Historického múzea SNM v Bratislave)
Z obdobia 14. – 15. st. sú významné iné dva nálezy mincí z Hlohovca – nález 14 uhorských denárov a obolov kráľa Ľudovíta I. (1342-1382) a nález uhorských mincí, ktorý pozostával z denára kráľovnej Márie (1382-1387) a asi 50 denárov a parvov kráľa Žigmunda (1387-1437).
Prvý nález bol objavený pri výskume výrobného objektu – pravdepodobne dielne. Čas uloženia mincí možno stanoviť medzi roky 1373-1382 alebo krátko po tomto termíne.
Druhý nález bol získaný pri výskume jamy, ktorá bola interpretovaná ako studňa. Čas uloženia peňazí možno stanoviť medzi rokmi 1390-1427 alebo krátko po tomto termíne. Význam nálezu z hľadiska peňažnej histórie spočíva v týchto zisteniach:
1) že je to jeden z mála známych nálezov mincí Márie a Žigmunda Luxemburského,
2) teda ukazuje, že ešte v časoch Žigmunda obiehali mince jeho predchodkyne – kráľovnej Márie,
3) že prostredníctvom nálezu vieme, aké druhy peňazí obiehali medzi širokými vrstvami vtedajšieho obyvateľstva.
Uhorský denár kráľa Ľudovíta I., nájdený v Hlohovci
Uhorský denár kráľovnej Márie, nájdený v Hlohovci
Uhorský denár kráľa Žigmunda, nájdený v Hlohovci
K výnimočným nálezom zo 16. st. patrí súbor 16 tureckých strieborných akče vyrobených v r. 1512-1520; tieto mince boli nájdené v okolí Hlohovca. Na územie dnešného Slovenska sa tieto mince mohli dostať najskôr po r. 1526 – po prvých vpádoch Turkov na toto územie. Veľmi známy je napr. pustošivý nájazd Turkov na Hlohovec v r. 1530. Práve s týmto nájazdom môže nález súvisieť, i keď nemožno vylúčiť ani iné udalosti, ktoré mohli viesť k jeho uloženiu. Význam tohto nálezu spočíva tiež v tom, že je to jeden z mála nálezov tureckých mincí na území Slovenska a zároveň jeden z najväčších zachovaných súborov razieb tureckých sultánov z územia Slovenska. Z nášho územia je známy skoro totožný poklad 6 kusov akče, taktiež ukrytý v závere 20. rokov 16. storočia. Je z mestečka Sv. Jur pri Bratislave, asi bol ukrytý za podobných udalostí ako nález z Hlohovca.
Turecká akče nájdená v blízkosti Hlohovca (zbierka Balneologického múzea v Piešťanoch)
Po r. 1621 bol uložený poklad mincí, ktorý bol nájdený pri Hlohovci – obsahoval 3446 mincí zo 16. -17. st. z Uhorska, Čiech, Sliezska, Poľska, Litvy a Pruska, z miest Svidnica, Gdaňsk, Bazilej, Kostnica, Schaffhausen. Koncom 17. st. bol ukrytý poklad 2206 mincí z Pastuchova, ktorý obsahoval mince zo 16. – 17. st. z Uhorska, Rakúska, Tirolska, Korutánska, Štajerska, Čiech, Moravy, Sliezska, Poľska, Pruska, Švédska ai. Rovnako koncom 17. st. bol ukrytý i poklad mincí z Alekšiniec, ktorý obsahoval prevažne 2/3 toliare rôznych nemeckých štátov z r. 1674-1691.
K významným nálezom mincí z 18. st. patrí nález z leopoldovskej trestnice, kde bolo nájdených 11-12 medených núdzových poltur, ktoré sa v r. 1705 razili v pevnosti Leopoldov. Tieto núdzové poltury boli jediné mince, ktoré sa razili v blízkosti Hlohovca.
Takto vyzerali núdzové poltury razené v r. 1705 v pevnosti Leopoldov
Významný je i nález mince, ktorá bola objavená v r. 1981 pri archeologickom výskume Michalskej ulice v Hlohovci. Minca je zo začiatku 18. st. – je to 2-albus z Hessenska - Darmstadtska z r. 1706 (?) Takýto typ platidla nie je pravdepodobne z iných častí Slovenska známy.
Hlohovec – 2-albus z Hessenska-Darmstadtska
Niekedy medzi rokmi 1803-1809 bol ukrytý depot medených 3- a 6-grajciarov Františka II. (1792-1835) v niekdajšej obci sv. Peter (dnes súčasť Hlohovca), ktorý obsahoval asi 1550 uhorských, rakúskych, českých a tirolských mincí. Tento depot je najväčším nálezom 3- a 6- grajciarových mincí Františka II. z územia Slovenska a jedným z najväčších nájdených na území strednej Európy. Ich ukrytie zrejme súvisí s vojenskými udalosťami tej doby – vojnou medzi Napoleonom I. a Františkom II./I. Keďže celková hodnota týchto mincí bola značne vysoká (150-160 zlatých konvenčnej meny), zdá sa pravdepodobné, že tieto mince mohli byť majetkom nejakého bohatšieho občana vtedajšej obce sv. Peter alebo mohli tvoriť súčasť nejakej vojenskej pokladnice z tej doby.
Uhorský 6-grajciar Františka II., nájdený v Hlohovci – sv. Petri
Spomínané poklady a ojedinelé nálezy mincí sú uložené predovšetkým v regionálnych múzeách – Vlastivednom múzeu v Hlohovci, Balneologickom múzeu v Piešťanoch, Západoslovenskom múzeu v Trnave. Sú však aj súčasťou numizmatického fondu Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave.
"Poklady a nálezy mincí z Hlohovca a okolia" si môžete prezrieť vo Výstavnej sieni Vlastivedného múzea do 25. augusta 2007.
