U niekoho pohľad na ne vyvoláva ľútosť, u iných pohoršenie. Tí prví ich vnímajú ako opustené, týrané a bezbranné nemé tváre. Tí druhí ich vidia ako dotieravé agresívne stvorenia, šíriace nebezpečné choroby, parazity a strach. Väčšina však prejde okolo nich bez povšimnutia – veď sú to len túlavé psy.
Z dostupných štatistických údajov sa dozvedáme, že v priebehu minulého roka odchytila Mestská polícia Hlohovec 102 psov a 82 z nich skončilo v útulku. Vzhľadom na to, že v Hlohovci sa takéto zariadenie nenachádza, navštívili sme útulok v Piešťanoch (www.utulok-piestany.sk), kam smerujú aj odchytené zvieratá z ulíc nášho mesta.
Počiatočné obavy z toho, že by sme mohli zablúdiť sa rozplynuli v okamihu, keď sme už z diaľky začuli psí štekot. Ten nás bezpečne doviedol na miesto, ktoré sme hľadali. Priestory útulku sa nachádzajú v periférnej časti Piešťan na Priemyselnej ulici, ďalej od ľudských obydlí, aby tak štvornohí zverenci nenarúšali pokoj občanov. Našimi sprievodcami sa stávajú sympatická vedúca útulku Dagmar Adamcová a zamestnanci Marián Valovič s Martinom Petrušom. O malú chvíľu sa zaujímavo rozhovoria nielen o svojej práci, ale aj o tunajších „obyvateľoch“. Takmer po celý čas nám milú spoločnosť robí aj oriešok Limbo, ktorý sa s radosťou necháva škrabkať za ušami a v okamihu si tak získava naše sympatie.
Dozvedáme sa, že útulok vznikol pred ôsmimi rokmi, nakoľko situácia s túlavými zvieratami v meste už bola neúnosná, zaobchádzalo sa s nimi nehumánne a mnohé boli dokonca zabíjané. Vzhľadom na to, že ide o veľmi nákladnú a zároveň neziskovú záležitosť, bola a stále je okrem podpory mesta nevyhnutná a vítaná aj akákoľvek iná forma pomoci, bez ktorej by zariadenie prakticky nemohlo existovať. Najväčšiu položku tvoria pravidelné návštevy veterinára, ktorý do útulku prichádza dvakrát týždenne. Priamo v priestoroch zariadenia pracuje päť zamestnancov striedajúcich sa v dvoch smenách. Pomocnou rukou sú aj aktivisti z radov študentov, ktorí úplne nezištne vypomáhajú niekoľko dní v mesiaci. Momentálne sa tu nachádza 70 psov a 5 mačiek, ide však údaj, ktorý sa neustále mení. Napríklad len hlohovskí policajti za posledný mesiac priviezli do útulku šesť psov. Pravidlom ostáva nepomer medzi prírastkami a počtom osvojených zvierat. „Keď máme dobrý týždeň, tak si ľudia adoptujú aj troch, štyroch psíkov,“ tvrdí Dagmar Adamcová.
Prechádzame jednotlivými priestormi útulku a postupne zisťujeme, že to čo pre laika spoza brány vyzerá tak jednoducho je síce krásna, ale namáhavá práca. Zvieratá si vyžadujú nepretržitú starostlivosť, ktorá zďaleka nespočíva len v plnej miske a čistej klietke. Mnohé z nich privezú utýrané a choré. Listujeme v prijímacích protokoloch, ktoré obsahujú údaje o tom kde, kedy a v akom stave sa našli. Najväčší počet „odhodených“ psíkov je spravidla po Vianociach a letných prázdninách, kedy tieto „darčeky“ končia voľne pobehujúce na ulici, najčastejšie pri smetných nádobách. Pravidelný odchyt vykonáva mestská polícia, ale výjazdy robia aj priamo zamestnanci útulku. Nakoľko pri odchyte ešte nie je známy zdravotný stav zvieraťa, používa sa na tieto účely špeciálna slučka – gasper, ktorá poskytuje bezpečnú vzdialenosť od psíka. Druhým spôsobom odchytu je uspanie prostredníctvom fúkačky. Podstatne náročnejší je odchyt mačiek. Odchytávanie na „vlastnú päsť“ sa veľmi neodporúča. Stáva sa totiž, že aj veľmi prítulné zviera môže mať besnotu. V takýchto prípadoch je najrozumnejším riešením zavolať mestskú políciu, prípadne priamo zamestnancov útulku.
Nový prírastok prejde dôkladnou vstupnou prehliadkou priamo v priestoroch veterinárnej ambulancie, ktorá je taktiež súčasťou týchto priestorov. Pri odchyte zvierat v jednotlivých lokalitách je nevyhnutné potvrdenie okresného veterinára, že na príslušnom území nie je rozšírená besnota. Zvieratká sú odčervené, ale hlavne prejdú potrebnou vakcináciou, počas ktorej sa nachádzajú v karanténe. Šteniatka, mačky, prípadne fenky očakávajúce mladé sú umiestnené v špeciálnych uzavretých bunkách, ktoré im poskytujú potrebný komfort a hlavne teplo. Bežne sú psíky umiestnené v uzavretých klietkach, kde majú aj svoje drevené búdky. Ostrejšie a väčšie plemená bývajú samostatne, menšie a prispôsobivejšie psíky zväčša po dvoch. Klietky sú každý deň dôkladne vyčistené, nikdy v nich nechýba miska s čerstvou vodou a samozrejme potrava, najčastejšie vo forme granúl. Len pre zaujímavosť, denne sa ich v tomto útulku spotrebuje okolo 30 kilogramov. Z priestorových a ekonomických dôvodov sa spravidla pristupuje ku kastrácii zvierat, čo môže byť niekedy príčinou, prečo je o niektorých psíkov menší záujem. Väčší výbeh majú práve počas čistenia jednotlivých klietok, ktoré musí prebiehať postupne, aby nedošlo k nežiadúcim incidentom. Počas víkendu sa organizujú verejné venčenia, o ktoré prejavujú záujem najmä deti. Tieto však musia prísť v sprievode dospelého a môžu venčiť iba psíky, ktoré fyzicky zvládnu.
Nevyhnutné náklady základného ošetrenia každého novoprijatého zvieraťa predstavujú zhruba 500,- Sk. Žalostný stav mnohých z nich si však neraz vyžaduje podstatne zdĺhavejšie a nákladnejšie liečenie, ktoré sa nezaobíde bez drahých liekov, röntgenových vyšetrení, či operačných zákrokov. „To, že zviera bolo týrané, vidno nielen na jeho tele, ale hlavne na jeho správaní. Takéto zviera sa podvedome bráni a nejaký čas to trvá, kým zistí, že vám môže naozaj dôverovať,“ rozhovorí sa Marián Valovič, ktorý už prípadné uhryznutia svojich zverencov neberie ako nič výnimočné. Žiaľ, zákony na ochranu zvierat a nekonečná byrokracia v našom štáte nahrávajú skôr bezohľadnému majiteľovi ako zvieraťu. „Boli sme privolaní k prípadu, kde bolo vidieť, že zvieratá žijú vo veľmi zlých podmienkach, ale nakoľko nám chýbal celý rad potrebných potvrdení od rôznych úradov, nezmohli sme vôbec nič,“ spomínajú zamestnanci útulku.
Nazeráme do klietok a zvedavo pozorujeme psie osadenstvo, ktoré na našu návštevu reaguje spôsobom im vlastným. Pohľad, ktorý sa nám ponúka, vyvoláva zmiešané pocity. Pozorujeme psíky viac či menej identifikovateľných plemien, rôznych farieb, veľkostí a temperamentu. Mnohé z nich ukrývajú trpký príbeh a útulok je pre ne nádejou, že možno ešte niekedy pocítia teplo ozajstného domova. Stáva sa však, že neraz od svojich nových pánov utečú z dôvodu, že za svoj skutočný domov už považujú práve útulok. Medzi takýchto čerstvých „utečencov“ patrí aj Limbo. Vo väčšine prípadov sa však osvojený psík stáva šťastným a spokojným členom novej rodiny. „Treba si ale uvedomiť, že ide o vážne a zodpovedné rozhodnutie na niekoľko rokov, nie len na pár dní,“ podotýka Dagmar Adamcová. Najväčší záujem je samozrejme o šteniatka a menšie rasy. Najdlhšie sa v tomto útulku nachádza dobrosrdečný kríženec Čiko a naopak jeho najnovším obyvateľom je mohutný vlčiak Filo, ktorý bol zhodou okolností odchytený v Šulekove.
A práve táto mestská časť Hlohovca bola v súvislosti so zvýšeným výskytom túlavých psov v poslednom období prejednávaná aj na zasadnutí Mestského zastupiteľstva, ktoré sa konalo 12. apríla 2007. Obyvatelia Šulekova sa z tohto dôvodu obávajú najmä o bezpečnosť svojich detí. Odchyt psov a ich umiestnenie do útulku stálo naše mesto za minulý rok 80.900,- Sk vrátane dopravy. Myšlienka vlastného zariadenia pre túlavé zvieratá priamo v Hlohovci sa však z dôvodu vysokých zriaďovacích nákladov, ktoré sa pohybujú okolo 2,5 mil. korún, ukazuje momentálne ako nereálna. Svoju neistú budúcnosť má aj útulok v Piešťanoch na Priemyselnej ulici. Nachádza sa totiž v prenajatých priestoroch, o ktoré sa čoraz intenzívnejšie začínajú zaujímať aj rôzne komerčné spoločnosti. Kto vie, či zase raz nezavážia iné, silnejšie argumenty ako je myšlienka humánnej pomoci opusteným živým tvorom.
