Kedysi patrili vianočné sviatky k našim duchovným koreňom, k vzácnym hodnotám, k tradíciám zdedeným po predkoch. Zohrávali dôležitú úlohu v živote dospelých aj detí. Všetci na ne s radosťou čakali, lebo ich považovali za najkrajšie sviatky v roku – za sviatky celej rodiny. Za sviatky pokoja a porozumenia. Ľudia sa na Vianoce pripravovali už niekoľko týždňov dopredu. V predvianočnom čase vyrovnávali dlhy, upratovali celý dom, piekli oplátky či medovníky.
Na Štedrý deň, až do prvej hviezdy na oblohe, vládol na väčšine Slovenska prísny pôst. Zakázané boli aj akékoľvek hádky či návštevy. Ráno otec rodiny svätenou vodou vysvätil dom, a potom šiel do maštale alebo za prácou okolo domu. Ženy zase piekli koláče. Podľa toho ako sa im vydarili, veštili buď dobrý alebo horší rok. Často koláčovým cestom natierali aj stromy v záhradách, aby dobre zarodili. Najdôležitejší bol štedrák alebo kračun. Jeho veľkosť znamenala hojnosť a bohatstvo pre celú rodinu. Pred štedrou večerou sa zdobila jedlička – symbol života a prírody. Obyčajne to robili deti. Krášlili ju medovníkmi, jabĺčkami, orechmi či drobnými ozdôbkami zo slamy, dreva či papiera. Zdobenie vianočného stromčeka sa na Slovensku tradovalo od konca 18. storočia.Ďalšou vianočnou ozdobou v našich domácnostiach bol slamený veniec, visiaci v strede izby alebo nad štedrovečerným stolom.
S prvou hviezdou zvyčajne začínala večera. Dobrou obyčajou bolo prestrieť o tanier viac – pre náhodného hosťa, aby v ten deň nebol nikto sám. Aj v chudobnejších rodinách bývalo zvykom mať na stole biely obrus a pod ním obilie, mak, strukoviny, ba aj pár mincí – aby bol úrodný rok, a aby rodine nechýbal chlieb ani peniaze. Dobré zdravie a dobré vzťahy zase zaručoval cesnak a med uprostred stola. V miestnosti musela byť aj slama – symbol narodenia Božieho Syna v maštaľke.
Na Vianoce v novom roku
vinšujem vám nastokrát
teplé slnko nad domovom,
dobré skutky s dobrým slovom,
zdravia, šťastia akurát,
aby vás mal každý rád...
Vinšom a spoločnou modlitbou začínala slávnostná večera. Na štedrovečernom stole podľa obyčaje bývalo dvanásť jedál – ako dvanásť mesiacov v roku. Po prípitku nasledovalo jedenie cesnaku alebo cibule, delenie sa oplátkou, chlebom či rozkrojeným jabĺčkom. V niektorých oblastiach Slovenska sa lúskali orechy, ktorých pekný vzhľad, veštil zdravie po celý rok. Rovnako aj zdravé jabĺčko, vyveštilo dobrú kondíciu pre celú rodinu.
Vianočné jedlá sa na území Slovenka trochu líšili... Ale večera zvyčajne začínala kapustnicou - rybacou, hríbovou, či spišskou s klobáskou a údeninami. Po nej sa jedli jedlá zo strukovín, lokše, opekance, bobáľky, pupáčiky, najrôznejšie sladké pirohy, koláče, ovocie – čerstvé aj sušené. Ryby sa na Slovensku tradovali len v majetnejších rodinách.
Zaželaním dobrého zdravia sa začala veľká rodinná ochutnávka... Na Štedrý deň totiž musel zjesť každý aspoň trochu z každého jedla, ktoré bolo pripravené na stole. Počas večere nesmel od stola nikto vstať. Znamenalo by to nešťastie. Naši predkovia ani na Vianoce nemali toho veľa, ale dávali si navzájom dobré slová, vzájomnú blízkosť, úctu, čo bolo viac ako materiálne dary. Po jedle všetci poďakovali modlitbou, že mohli Ježiškove narodenie osláviť spolu a na rad prišli koledy. Koledovať chodili dospelí, mládež i deti... Spečatili tak dobré susedské vzťahy aj vzájomnú žičlivosť.
Žijeme v inej dobe. Vianoce nám voňajú ináč ako našim predkom. Radosť, ktorá k nim vždy patrila, vyjadrujeme aj dnes vzájomnou blízkosťou a obdarúvaním sa. No opojení reklamami sa veľmi ľahko predávame za mnoho ráz nezmyselné veci. Nezosmiešňujme sviatky lásky a pokoja len čistým materializmom. Myslime na ich prvoradý odkaz svetu – a to aj tomu dnešnému. V hre je totiž omnoho viac, ako len naše krátkozraké nároky.
Tomuto domu buď požehnanie,
nech vám ho udelí Dieťa narodené.
Sláva Bohu na nebi,
pokoj ľuďom na zemi.
