Medzi najcitlivejšie témy nášho mesta jednoznačne patrí tunajší zámok. Kedysi architektonický skvost, reprezentačné sídlo a pyšná dominanta Hlohovca. Dnes rozkradnutý, zdevastovaný a rozpadávajúci sa objekt, ktorý čoraz naliehavejšie volá o pomoc. Väčšina z obyvateľov už zaregistrovala skutočnosť, že otázka jeho predaja, rekonštrukcie a využitia je opäť aktuálna. Rovnako väčšine z nich záleží na tom, aby sa tejto pamiatke prinavrátil lesk a sláva, ktorú si pamätá z dávnych čias. Je to téma, ktorá mohla ktorémukoľvek z kandidátov minuloročných volieb na primátora priniesť cenné body u hrdých obyvateľov tohto mesta. Konkrétnejšie kroky využitia zámku, sa však po predchádzajúcich skúsenostiach spomínali v predvolebných sľuboch len veľmi opatrne. Svojim historickým významom a kultúrnou hodnotou si tento niekdajší skvost záujem o záchranu a znovuzrodenie zasluhuje právom.
Predpokladá sa, že pôvodné slovanské hradisko bolo založené na tomto mieste už v rokoch 870 – 880. Vzhľadom na to, že archeológovia doteraz jeho existenciu nepotvrdili, za prvý historicky podložený dôkaz o pamiatke sa považuje Zoborská listina z roku 1113. Na listine vlastníkov hlohovského panstva sa objavilo niekoľko zvučných mien. Istý čas patril aj husitom a Turkom. Najvýraznejšie sa do jeho histórie zapísal rod Erdödyovcov, ktorý premenil pôvodne strohý stredoveký hrad na prepychové barokové sídlo, dal postaviť Empírové divadlo a zahájil aj tradíciu zámockej púte.
Niekdajšie reprezentačné priestory zámku mali barokovú výzdobu, empírový nábytok, stropné maľby a obloženie stien. Torzo zachránených exponátov sa momentálne nachádza v depozite tunajšieho Vlastivedného múzea. Pozlátené barokové sane môžete obdivovať počas prehliadky hradu Červený kameň a vzácny Oltár narodenia Pána, nachádzajúci sa istý čas v zámockej kaplnke, patrí do zbierok Slovenskej národnej galérie. A podobne by sme mohli menovať aj iné exponáty a niekoľko ďalších kultúrnych inštitúcií. Mnoho starožitností pochádzajúcich zo zámku však našlo svoje miesto aj v súkromných zbierkach niektorých podnikavejších jedincov.
Zámok v roku 1945 skonfiškoval štát. Po skončení vojny jeho priestory slúžili istý čas ako provizórna vojenská nemocnica Červenej armády. V roku 1947 bol zámok uvoľnený pre Štátny detský domov a v nasledujúcom roku sa tu zriadil Výskumný ústav pre duševne chorú mládež. Ten sa neskôr presúva do Bratislavy a rovnako dochádza aj k premiestneniu Štátneho detského domova. Od začiatku päťdesiatych rokov sa zariadenie špecializuje výlučne na mladistvých a v priestoroch zámku sa nachádza takmer do konca storočia.
Pri vstupe do zámku vám padne zrak na pamätnú tabuľu prezrádzajúcu, že počas komunistickej éry tu boli väznené deti odporcov vtedajšieho režimu. V roku 1995 sa vďaka štedrej veľkodušnosti Milana Klieštinca – rodáka z Hlohovca žijúceho v Brazílii, dáva zreštaurovať zámocká Kaplnka Panny Márie. Po presune Reedukačného domova pre mládež do priľahlých budov, zámok ostáva napospas vandalom a vykrádačom. S čoraz väčšou intenzitou sa do neho zahryzáva aj nekompromisný zub času. Tam, kde sa kedysi pohybovali šľachtici s modrou krvou, našli svoje útočisko bezdomovci.
A prichádza rok 2002 a s ním ambiciózny projekt Aristokratického združenia Slovenska (AZS). Po niekoľkých nezdarených pokusoch iných záujemcov všetko nasvedčuje tomu, že zámok, sa opäť premení na reprezentačné, spoločenské a kultúrne centrum mesta. Združenie dostáva zámok do päťdesiatročného nájmu. Po vysporiadaní majetkových pomerov medzi štátom a Mestom Hlohovec, sa má zámok predať AZS za korunu pod podmienkou, že do piatich rokov pamiatku zrekonštruuje.
V apríli 2002 je podpísaná zmluva o budúcej zmluve, ktorej predmetom bolo uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Združenie začína s investíciami do stavebných prác. Dostatok financií má byť zabezpečený pomocou európskych aristokratických kruhov a z fondov Phare. Nasledujú komunálne voľby a miesto primátora Ing. Jána Brezovského strieda PhDr. Ján Dlhopolček. S novým vedením prichádza vo februári 2003 návrh na prípravu podkladov na odstúpenie predmetnej zmluvy o budúcej zmluve s AZS. V apríli odporúča MsZ uhradiť aristokratom skutočne vynaložené a preukázané finančné náklady na rekonštrukciu zámku v Hlohovci a 3. septembra 2003 je odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve schválené. Pochopiteľne, že aristokrati ani v médiách netaja svoje roztrpčenie nad rozhodnutím mesta, ktoré stoplo rozbehnutý projekt. Novozvolený primátor však nie je presvedčený o plnení ich sľubov. Názory občanov na pohnútky konania obidvoch strán sa doteraz rôznia.
Zámok chátra a pustne ďalej. Tí, ktorým sa niekedy podarilo navštíviť jeho areál si možno spomenú na strážnika - svojrázneho Jožka Homolu. Väčšinu okoloidúcich zvedavcov však víta len ťažká zamknutá brána a zuby strážneho psa, ktoré sa nebezpečne ceria spoza mreží prízemného okna. Okrem polmiliónovej dotácie od MK SR v roku 2004 nepredstavujú náklady na rekonštrukčné práce zámku a priľahlých objektov výraznejšie čiastky v mestskom rozpočte. Svetlým bodom je samozrejme oprava strechy, rekonštrukčné práce v Empírovom divadle a starostlivosť o záhrady v blízkosti zámku. Vzhľadom na veľkosť a havarijný stav objektu je čoraz obtiažnejšie aspoň stabilizovať jeho momentálnu situáciu. Svojim dielom sa na ňom podpísala aj silná víchrica, ktorá sa prehnala mestom 21. júna tohto roku.
Mnohí sa domnievajú, že rokovanie poslancov o návrhu využitia zámku na poslednom zasadnutí Mestského zastupiteľstva (6. septembra 2007) je už „chytanie mačky za chvost“. Vzhľadom na to, že Mesto Hlohovec nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na rekonštrukciu a prevádzku objektu, rozhodlo o jeho predaji. V zmysle § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu je však vlastník – Mesto Hlohovec: „Povinný pred zamýšľaným predajom národnej kultúrnej pamiatky písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému Ministerstvom kultúry SR.“ V prípade, že MK SR ponuku prijme, dotuje v plnom rozsahu rekonštrukciu zámku štát. Ak mesto obdrží od ministerstva negatívnu odpoveď, môže objekt ponúknuť aj ostatným záujemcom.
Hodnota pamiatky s Empírovým divadlom a priľahlým parkom, bola odhadcom stanovená na sumu 67 miliónov korún. Pri predaji však táto suma nemusí byť konečná. V tejto súvislosti zaznela z poslaneckých lavíc pripomienka, či by nebolo vhodné, aby sa nezávisle na vypracovanom dokumente dali pre lepšiu objektivitu vypracovať aj ďalšie znalecké posudky. Nakoľko ešte nie je známy postoj štátu k tejto záležitosti, nezazneli na zastupiteľstve žiadne konkrétnejšie mená. Už teraz je však známe, že momentálne má o pamiatku záujem deväť potenciálnych investorov, medzi ktorými je aj francúzska spoločnosť, ktorá by chcela zámok aj s jeho terasovitými záhradami premeniť na „slovenský Versailles“. Budúci vlastník by však musel rešpektovať prioritnú podmienku mesta - aby zámok slúžil aj širokej verejnosti. V jeho prízemných priestoroch by sa zriadilo Vlastivedné múzeum, občanom by sa opäť sprístupnila aj zámocká kaplnka a k dispozícii by boli reprezentačné miestnosti radnice.
Počnúc rokom 1720, kedy získal Juraj Leopold Erdödy hlohovské panstvo za 24 tisíc rýnskych zlatých od kráľa Karola III. sa meno tohto rodu zapísalo do dejín Hlohovca zlatými písmenami. Snáď sa bude v neďalekej budúcnosti v kontexte úspešnej záchrany, rekonštrukcie a znovuoživenia zámku v našom meste, skloňovať v superlatívoch aj iné meno.
