Príbeh o narodení Ježiša Krista už akosi neodmysliteľne patrí k vianočnému času. Je zaujímavé, že zo štyroch ranou kresťanskou  cirkvou uznaných evanjelií sa pasáž o narodení Ježiša Krista v Betleheme spomína iba v dvoch – Matúšovom a Lukášovom.

Tento príbeh bol i častým námetom  umeleckých diel. Jedným z tých, ktoré túto udalosť zobrazujú, je i gotický reliéf Narodenie Krista z 15. st., ktorý bol približne dve storočia umiestnený v kaplnke hlohovského zámku. Možno nebude na škodu priblížiť čitateľom pozoruhodný  osud tejto drevorezby. 

Dielo vzniklo v 80-tych rokoch 15. st. Ako už sám názov reliéfu naznačuje, je na ňom zobrazená scéna narodenia Ježiša Krista. V popredí leží malý Ježiš, za ním je kľačiaca Panna Mária, za ňou stojí svätý Jozef. V hornej časti reliéfu je pastiersky výjav a dve rozprávajúce sa ženy; v spodnej časti sú okrem malého Ježiša i štyria anjeli. Reliéf je umeleckou rezbou z lipového dreva, je farebne zdobený, vysoký 206 cm, široký 118 cm, jeho hrúbka je 51 cm. V súčasnosti je súčasťou zbierkového fondu Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Meno majstra rezbára nie je známe – autorstvo bolo pripisované domácim i zahraničným majstrom. Zdá sa však pravdepodobnejšie, že reliéf nevznikol v Uhorsku, ale v zahraničí, k čomu sa prikláňa i časť slovenských historikov umenia. Na základe novších umelecko-historických bádaní sa zdá najpravdepodobnejším miestom vzniku tohto reliéfu Viedeň.

Dnes -  vďaka maďarskému bádateľovi Gáborovi Endrődimu -  vieme i to, že reliéf bol pôvodne umiestnený na hlavnom oltári  v dóme sv. Martina v Bratislave. Bol situovaný  v strede oltárnej skrine, kde okrem neho po bokoch stáli i sochy, ktoré predstavovali Zvestovanie Panne Márii a Navštívenie Panny Márie u sv. Alžbety. Na krídlach oltára, keď boli zatvorené, bolo vidieť scény utrpenia Ježiša Krista. Keď boli oltárne krídla otvorené, bolo vidieť konáre stromu vyrastajúceho z hrude patriarchu izraelského národa, ktorého socha ležala v oltárnom stole /menze/ pod figúrami  reliéfu Narodenia. V konároch boli zobrazenia viacerých praotcov Ježiša Krista. Patriarchom, z ktorého hrude vychádzali konáre, bol zrejme Jesse – otec izraelského kráľa Dávida. Podľa archívnych záznamov, týkajúcich sa dómu sv. Martina, boli na oltárnej skrini umiestnené erby uhorského kráľa Mateja Korvína a jeho druhej manželky Beatrix Aragónskej. Tento fakt podporuje hypotézu, podľa ktorej oltár v dóme sv. Martina dal zhotoviť Matej Korvín a jeho druhá žena.

V r. 1734 bol pri rekonštrukcii dómu sv. Martina tento oltár odstránený a nahradený novým oltárom od Juraja Rafaela Donnera. Okrem reliéfu Narodenia, ktorý získali Erdődyovci a umiestnili ho v zámockej kaplnke v Hlohovci, sa z pôvodného oltára zrejme zachovala ešte jedna socha. Je to socha Panny Márie z výjavu Zvestovania Panne Márii, ktorá je dnes v rímsko-katolíckom kostole Nájdenia sv. Kríža vo Veľkom Bieli /okr. Senec/ - táto socha bola zrejme zhotovená tým istým  majstrom, resp. dielňou ako reliéf Narodenia.

Z diela Alojza Mednyanského Malebná cesta dolu Váhom, ktoré autor dokončil v r. 1824,  sa dozvedáme, že reliéf nechal do zámockej kaplnky v Hlohovci umiestniť Juraj Erdődy /1674-1759/. Dnes sa zdá až neuveriteľné, ako nelichotivo Mednyanský ohodnotil tento reliéf: “Ako umelecký výtvor vo všeobecnosti nie je tento drevorez zvlášť hodnotný, má však význam ako umelecký dokument svojich čias i súčasníkov, ktorých mená sa k nemu viažu.“ Tými súčasníkmi, ktorých mená Mednyanský spomína, sú kráľ Matej Korvín a ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakócz – predok rodu Erdődyovcov. Podľa Mednyanského reliéf pôvodne vlastnil kráľ Matej Korvín, ktorý ho neskôr daroval Tomášovi Bakóczovi. Takúto interpretáciu získania reliéfu zakomponovali Erdődyovci i do obrazu, ktorý vznikol v r. 1743.

Obraz bol pôvodne umiestnený v zámockej kaplnke, dnes je vystavený v hlohovskom múzeu – v refektári františkánskeho kláštora. Na obraze je na tróne sediaci kráľ Matej Korvín, ktorý pravou rukou podáva Tomášovi Bakóczovi erbovú listinu, ktorou boli bratia Bakóczovci v r. 1459 povýšení do šľachtického stavu; ľavou rukou, v ktorej drží žezlo, ukazuje na dvojicu anjelov, ktorí držia reliéf Narodenia. Scéna s povýšením Bakóczovcov do šľachtického stavu je sprevádzaná latinským nápisom, ktorý túto udalosť dáva do prítomného času, teda ako udalosť, ktorá sa stala za vlády Mateja Korvína – v r. 1459; scénu s reliéfom Narodenia sprevádza latinský nápis, ktorý hovorí o tom, že reliéf bude /zrejme niekedy v bližšie neurčenej budúcnosti/ daný Erdődyovcom.

Ako bolo vyššie uvedené, obraz vznikol v r. 1743, starý oltár v dóme sv. Martina v Bratislave odstránili v r. 1734. Dá sa teda predpokladať, že Erdődyovci získali reliéf niekedy medzi rokmi 1734-1743. Dnes je reliéf o niečo menší, ako bol v dobe, keď tvoril súčasť oltára v Bratislave – toto okyptenie sa najpravdepodobnejšie  mohlo udiať v dobe, keď reliéf umiestňovali do hlavného oltára v zámockej kaplnke v Hlohovci.

Zaujímavý doklad, viažuci sa k reliéfu, predstavuje i koncept listu Jána Nepomuka Erdődyho /1723-1789/, ktorého adresátom bol zrejme tajomník Márie Terézie. V tomto koncepte zo 6.5.1769 sa hovorí o soche Panny Márie, ktorú uchovávali v zámockej kaplnke a ktorú žiadala Mária Terézia. Ján Erdődy sa ju usiluje od tohto zámeru odhovoriť – argumentuje obľubou sochy u okolitého ľudu; spomína tu i púte, ktoré ľud konal k soche, hlavne vo sviatok Nanebovzatia Panny Márie /15. augusta/. Uvádza tiež, že jeho otec – Juraj Erdődy -  drevorezbu získal od bratislavskej kapituly.

I kanonická vizitácia zámockej kaplnky z r. 1780 sa o reliéfe zmieňuje.  Spomína sa tu i pôvodné umiestnenie reliéfu – v bratislavskom dóme sv. Martina; uvádza sa tu tiež, že pred reliéfom desaťkrát korunovali kráľov a tiež  že reliéf sa oddávna uctieva ako zázračný.

V období baroka, už v dobe, keď bol reliéf v Hlohovci, zhotovili na ňom – na figúre  Panny Márie -  striebornú, na povrchu pozlátenú,  korunu, ktorá bola znakom, že táto socha je predmetom zvláštnej pozornosti a uctievania zo strany veriacich. Postupom času sa teda reliéf Narodenia stal predmetom náboženskej úcty obyvateľov Hlohovca i okolia a pravdepodobne už od 18. st. sa zámocká kaplnka stala miestom tzv. „zámskej púte“, ktorá sa každoročne konala na sviatok Nanebovzatia Panny Márie /15. augusta/, čo môže pôsobiť trochu paradoxne, keďže centrálnou témou, ktorú predstavuje reliéf, je  narodenie Ježiša Krista.

Koniec II. svetovej vojny znamenal i začiatok konca pobytu reliéfu v Hlohovci. V roku 1945 bol veliteľstvom Červenej armády daný do opatery rímsko-katolíckeho farského úradu v Hlohovci, v roku 1950 sa dostal do zbierok Slovenskej národnej galérie v Bratislave, kde je dodnes.
 Výnimočnosť tohto diela si v r. 1995 pripomenulo i Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré 30.11.1995 vydalo známku „Majster Narodenia z Hlohovca: Narodenie z Hlohovca“, na ktorej je drevorezba zobrazená. Známka má  nominálnu hodnotu  8,- Sk.

Pre úplnosť uvádzam, že od r. 1999 existuje zásluhou podniku Slovakofarma, a.s. Hlohovec i kópia reliéfu, ktorú zhotovili umelecký rezbár Ľudovít Pisár a akademický sochár Jaroslav Kuba. Kópia je v súčasnosti vystavená v hlohovskom múzeu.